Niekedy mám pocit, že prekladače žijú svoj vlastný život. A občas je to život plný dobrodružstiev, na ktoré by si netrúfol ani skúsený cestovateľ.
Nedávno som robila korektúru textu, ktorý bol pôvodne v angličtine, potom preložený do češtiny a následne „mechanicky“ preklopený do slovenčiny. A vtedy sa to stalo.
V českom texte stálo slovo „září“ – v zmysle, že pokožka žiari. V slovenskom preklade sa však objavilo… „september“.
Áno. Pokožka september. To je ten typ krásy, ktorú nevysvetlíš.
Prekladač si jednoducho povedal: „Září? To poznám! To je predsa mesiac v roku!“ A bez mihnutia oka to tam „šupol“.
Našťastie som mala k dispozícii originálny text, takže som hneď vedela, že nejde o žiadnu jesennú dermatológiu, ale o obyčajné „žiari“. Bez kontextu by to však bola čistá jazyková detektívka.
A presne na toto som tu ja. Aby som zachytila momenty, keď sa prekladač nechá uniesť vlastnou fantáziou a aby text dával zmysel nielen gramaticky, ale aj logicky.
Lebo ak má niečo žiariť, určite to nemá byť september.
